Po bronze a striebre majú konečne zlato. Basketbalistky Young Angels Košice do 18 rokov ovládli domáci finálový turnaj nadnárodnej MEL/BasketGirls® a po víťazstvách nad švédskym Norrköpingom a maďarským Miškovcom zodvihli nad hlavy majstrovskú trofej.

„Veľmi sa teším z tohto úspechu. Odohrali sme dva vyrovnané zápasy, pričom v rámci predošlého turnaja sme s týmito súpermi prehrali po predĺženiach. Ukázali sme teda progres a som rada, že sme zabrali v pravý čas,“ vyslovila sa najužitočnejšia hráčka turnaja Katarína Šedivá. Ku dvom víťazstvám „anjelok“ pomohla 58 bodmi a 17 doskokmi. „Ocenenie MVP pre mňa znamená veľa, ale prvoradá je tímová trofej. Bez nej by som sa z individuálneho ocenenia veľmi netešila.“

„Som veľmi šťastný, že sme po bronze a vlaňajšom striebre získali na tretí pokus zlato,“ nadviazal generálny manažér klubu a kouč Daniel Jendrichovský. „Konečne sme dokázali zdolať Miškovec v základnej skupine i teraz a dovolím si tak povedať, že sme vyhrali MEL-ku zaslúžene.“

V úvodnom súboji finálového turnaja vyhrali Košičanky nad Norrköpingom 74:69.

„V novembri sme ich zdolali úplne jasne. Odvtedy však predviedli obrovský progres a tento turnaj odohrali výborne. Nemôžeme sa im rovnať postavami a silou. Otočili sme to však skvelou treťou štvrtinou, v ktorej sme dali 30 bodov,“ okomentoval prvý krok za trofejou Jendrichovský. O deň neskôr potom zdolali Košičanky v turbulentnom súboji Miškovec 66:63.

„Klobúk dole pred bojovnosťou a nezlomnosťou DVTK. Aj v našom zápase predviedli úžasný obrat. Po dvanástich minútach sme viedli o 14 bodov, ale potom sme sa zasekli a Miškovec sa vrátil do hry šnúrou 11:0. Trafili päť „buzzer beatrov“ a nám padalo sebavedomie. V čase, keď sme prehrávali o osem bodov, nás naštartovala trojka Danky Hudecovej. Potom sme to pomaličky otáčali a zvládli sme to,“ odfúkol si košický kormidelník, podľa ktorého sú už súboje proti DVTK mládežníckou klasikou. „Pracujú tam veľmi kvalitne a je to jednoducho akadémia euroligového klubu. Nie sú tam len dievčatá z Miškovca, ale aj z širšieho okolia. Neboja sa kontaktu, a to je pre nás inšpiratívne. Ak za nimi v niečom zaostávame, tak je to agresivita a vôľa pobiť sa o loptu.“

Podobné vyrovnané zápasy sú podľa Kataríny Šedivej nesmierne užitočné. „Každý takýto duel nás posúva dopredu. V rámci MEL/BasketGirls® to bolo naozaj vyrovnané a dá sa povedať, že vyhrať mohol ktokoľvek z tejto finálovej trojice. O to viac si ceníme konečné prvenstvo.“

Jedinou škvrnou finálového turnaja bola absencia pôvodne nominovaného Sokola Hradec Králové. Namiesto Final Four sa tak uskutočnil iba turnaj troch, doplnený o jeden vložený priateľský zápas Košíc s Norrköpingom.

„Mrzí ma to o to viac, že tento termín bol nastavený kvôli Hradcu. Som veľmi sklamaný, že neprišli, ale majú štyri hráčky v reprezentácii do 18 rokov a ďalšie tri v kategórii do 19 rokov. U nich sú príspevky od federácie naviazané na účasť na akciách národného tímu a v tomto smere to chápem. To však mohli predvídať a mohli sme to odohrať už v marci. Preto ma to mrzí,“ poznamenal Jendrichovský na margo neúčasti českého klubu.

Tím Young Angels do 18 rokov bojoval v aktuálnej sezóne na viacerých frontoch. V spoločnej lige mladých žien a junioriek obsadil prvú, v extralige do 19 rokov druhú a v MEL-ke opäť prvú priečku.

„Veľká spokojnosť. Pôvodne sme chceli tri zlaté medaily, ale berieme to aj takto a musíme si to ceniť,“ podotkla Šedivá, ktorej odpoveď rozvinul Jendrichovský. „Je to veľmi úspešná sezóna. S týmto družstvom sme získali tri medaily. Chýbalo už len jedno zlato navyše, ale limitovali nás zranenia Molčíkovej a Mandelíkovej. Na Ružomberok sme bez nich nemali dostatok kvality a súperky sa vypli k výkonu, ktorý počas sezóny nepredviedli ani raz. Finálový duel vyhrali zaslúžene, pretože ho odohrali lepšie ako my. Naše dievčatá však odohrali v podstate štyri súťaže, pretože viaceré z nich hrávali aj v extralige. Z tohto pohľadu bola táto sezóna veľmi užitočná.“

Otázkou ostáva, koľko z týchto hráčok bude naďalej pokračovať aj v žlto-modrom extraligovom drese. Alexandra Molčíková a Kornélia Pomothyová odchádzajú za štúdiom do Českej republiky a vylúčené nie sú ani ďalšie odchody po tejto či budúcej sezóne.

„Takto je to v podstate správne. Ženský šport nie je v stave, aby sa ním dokázali hráčky živiť. Molčíková i Pomothyová sú veľmi inteligentné dievčatá, ktoré idú študovať medicínu a majú tomuto svetu čo dať. Spoločne sme prežili štyri nádherné roky a patria do mojej rodiny. Pri ich rozlúčke preto vyhŕkli aj slzy. Verím, že popri štúdiu nájdu aj kluby, v ktorých si ešte buchnú loptou o palubovku,“ vyslovil sa úprimným hlasom D. Jendrichovský, podľa ktorého sa musia v klube pripraviť aj na postupné odchody Kataríny Šedivej, Tamary Mandelíkovej, Alexandry Pelánovej či Daniely Hudecovej.

„Týmto babám sa otvárajú dvere na americké univerzity. Tie ponúkajú štipendiá i nejaké financie navrch. Basketbalový svet sa mení a momentálne odchádza 300 najlepších basketbalistov do USA. Je to aj cesta pre naše mladšie ročníky. Keď urobia na tréningoch pár kľukov naviac a venujú tomu maximum, tak sa môžu skrz basketbal dostať na dobrú školu a otvoriť si tak cestu k dobrému životu. Bolo ťažké presviedčať dievčatá, že ich víziou je slovenská extraliga. Teraz však majú svetlo na konci tunela a možnosť dostať sa vďaka športu na univerzitu v Spojených štátoch je určite veľmi lákavá,“ dodal D. Jendrichovský.